Príslovie hovorí, že cez cestu je bližšie, ale realita – aj keď sa v týchto dňoch vydáte z Nového Sadu smerom na Bački Novi Selo – naznačuje, že nech idete ktoroukoľvek cestou, cieľ je stále ďaleko, píšu noviny.Denník„.
Keďže cesty sú kvôli prácam zo všetkých strán uzavreté alebo čiastočne sprejazdnené, od spomínaného štartu do cieľa potrebujete takmer dve hodiny jazdy a dvadsať kilometrov nervov! Ale, keď sa pred vami objaví Bačko Novo Selo, hlava a brada, aj keď je obklopený smutnou a chladnou jeseňou ako „v strede decembra“, viete, že ten harddisk stál za to a že nájdete pokoj a krásu ktorý sa nájde zriedka.
- Keď idete k Dunaju, sú tam krásne miesta, kde sa môžete kochať, ak chcete stráviť pár hodín - začína príbeh predsedu Rady Gruja Bogojevića, a to v priestoroch miestnej komunity, a končí hneď pri Dunaji, ale ako to je, len pre nás hostí . - Áno, cesty sú uzavreté, momentálne je to zlé, ale v budúcnosti to bude dobré, lebo ľudia sa k nám dostanú ľahšie a rýchlejšie, lebo, ako sa hovorí, sme na konci sveta.
Pre cudzincov je to možno koniec sveta, no pre domácich je to začiatok, pravdaže, taký, že sa málokto vráti.
- Je to výhoda, pretože máme mier, a čiastočne preto, že tu teraz nie je veľa obyvateľov - pokračuje hovorca "Dnevnik". - Kedysi to bolo iné, viac sa pracovalo. V areáli sme mali poľnohospodársky kombajn „Agrobačka“, textilný priemysel „Slavija“ a cukrovar „Arma“ stále funguje, ale s menšími kapacitami. V každom prípade, všetci spomínaní zamestnávali asi 2000 ľudí z celej obce Bač, z nášho mesta ich tam pracovalo viac ako 300 a teraz je všetko zatvorené a žijeme si tak, ako žijeme.
Práve z uvedených dôvodov sa dôraz kládol na poľnohospodárstvo, aj keď Novo Bačko Selo je najmenšia katastrálna obec s veľmi špecifickou pôdou, pretože leží pozdĺž rieky. Práve preto je vhodná na pestovanie sóje, no tohtoročné poveternostné podmienky narušili plány farmárov, cena sa znížila z 80 na 69 dinárov a úrody sú celkovo nízke.
- Sója je u nás číslo jedna, ale vzhľadom na to, že sme takí, akí sme, akceptujeme riešiť to, kde je veľa peňazí, a tak sa v jednom momente začali pestovať jahodové plantáže, na desiatke a viac hektároch, čo je až do vojny sa to celkom darilo, pretože veľká časť jahôd išla na ruský trh – hovorí Bogojević.
Najdôležitejšie je, aby si ľudia pomáhali
Goran Delić, ktorý zdedil podnik po svojom otcovi, je už 35 rokov poštárom v Báčskom Novom Sele. Hoci sa zdá, že sa toto volanie dedí z generácie na generáciu, Goran hovorí, že „mailing“ s ním skončí, pretože synovi poradil, aby si našiel iný smer. A tak už viac ako tri desaťročia neexistuje pre najznámejšieho muža v dedine ospravedlnenie, či je vonku príliš teplo, či sneží, prší, či cesty sú zľadovatené – sú to jeho tri hodiny na doručovanie pošty, tri hodiny pracovať na prepážke, a zvyšok svojho pracovného času riešiť administratívu. A nie je to pre neho ťažké!
- Prvé roky, kým sa to človek naučí a zvykne, to bude ťažké a teraz už ani neberiem na vedomie, či je sneh alebo ľad, dážď, vietor... Farmári pozerajú predpoveď, a s nami treba vždy vyraziť do terénu – hovorí Goran viditeľne naladený na rozprávku, hoci stojíme prostovlasí uprostred ulice a vietor nám neúprosne bije do uší a do zobcovej flauty.
S Delićom sa dá porozprávať o všeličom, lebo je tak znalý všetkého diania, že on sám je jedným z iniciátorov zmien v obci, čo je počuť v tóne, o ktorom hovorí o mieste, kde žije od r. polovice sedemdesiatych rokov.
– Dôležité je, že tu máme viac dobrých ako zlých chvíľ – naráža Goran na vzťahy medzi „zmiešaným“ obyvateľstvom. - Najdôležitejšie je, aby si ľudia pomáhali a chceli sa stretávať. Preto je tu najkrajší príbeh o miestnych obyvateľoch, potom náš Dunaj, poľovné revíry... Máme istý potenciál, my domáci ho trochu nevidíme, ale ľudia zvonku vidia, majú väčší obraz.
Téma za témou, a tu sa dostávame k príbehu obyvateľstva – v súčasnosti tu žije 735 obyvateľov, z toho je asi 70 percent pravoslávnych, asi 30 percent moslimov a pár katolíkov. Keďže od ich príchodu, po druhej svetovej vojne, sú všetci zvyknutí žiť spolu a harmonicky, takýto spôsob stále platí, no teraz sa susedia stretávajú len na ulici a to náhodou.
- Zaujímavosťou je, že tu máme katolícky kostol, kde moslim zazvoní, keď pravoslávny človek zomrie - vysvetľuje predseda obce s tým, že všetci chodia na oslavy všetkých a oslavujú spolu všetky dátumy, ale snažia sa aj o obnovu obci do starej slávy.
Obrysy bývalej dediny, okrem kostola v centre, sú roztrúsené po celom mieste. Jedným z významných príkladov jednej z epoch je schátraný zámok Fritz-Hristić, budova zo začiatku 20. storočia, ktorá s darmi z Európskej únie čaká na to, aby sa stala dunajským informačným centrom, keďže tu môžu len cyklisti. prejsť cez Bačko Novo Selo.po trase Eurovelo 6. A čo sme sa ešte dozvedeli o obci a jej obyvateľoch, no, jedna strana nám nestačí. Tu je však dôvod, prečo tento týždeň písať o našich hostiteľoch častejšie a nezaškodí, ak ich spoznáte aj vy. Len sa uistite, že neskončíte pri roamingu, vyjde vás to draho!
Staré auto, ale ako nové
Dobrovoľný hasičský zbor v Báčskom Novom Sele existuje nepretržite od roku 1914. Dnes má okolo 60 členov, pričom desať z nich je súčasťou operačného útvaru. Keďže tento rok mali iba 14 zásahov – väčšinou hasili požiare na otvorenom priestranstve, na poliach a v lese – títo miestni hrdinovia prichádzajú pomáhať do okolia, keď je to potrebné.
- Máme vozidlo, ktoré bolo vyrobené v roku 1962 a vďaka vlastným peniazom a darom dobrých ľudí z mesta a okolia sa nám ho podarilo prerobiť zo šrotu na funkčné a urobiť z neho nákladné auto, ktoré môžeme sa úplne spoľahnúť - hovorí prezident DVD Nikola Vujić a oznamuje, že čoskoro dostane dar od nemeckých rodákov, ktorí teraz žijú v Nemecku, a ktorí, keď dostanú nové vozidlo, ho okamžite odovzdajú našim hasičov. - Od tohto roka do nás štát veľa investuje. Dostali sme za pol milióna nové hadice a pumpy a rovnakú sumu na uniformy. Preto máme za uplynulý rok od pokrajinskej vlády a ministerstva vnútra investíciu viac ako milión dinárov.
Slovenčina 
Српски језик 